História, hrad, aj horárne

Parkujeme v Naháči pred kostolom a vydávame sa smerom na Katarínku. Samozrejme, že hneď za dedinou sme stratili značku, a tak sme sa dostali až na okresnú asfaltku, kde nás skoro zrazilo auto. Preto hneď odbočujeme na poľnú cestu smerom k lesu. Tá nás zavedie na hlavnú lesnú cestu, ktorá smeruje na Katarínku. Po chvíli sme na mieste.

Z kláštora k hradu

Hoci je ráno, v areáli bývalého františkánskeho kláštora je mnoho mladých ľudí, ktorí pomáhajú pri záchrane rozvalín. Najzachovalejšou časťou bývalého kláštora zo začiatku 17. storočia je kostolná veža a múry. Areál je vskutku veľmi pekný. Svojou polohou uprostred lesa dýcha históriou a vždy na mňa pôsobí zvláštnym upokojujúcim dojmom. Dopĺňame tekutiny a pokračujeme lesom po modrej značke až na križovatku s lesnou cestou. Tu zabočíme doprava a okolo fabriky dolu kopcom prídeme až na Dobrú Vodu. Dávame si krátku prestávku pod kostolom. Ak by sme sa vydali po asfaltke smerom doľava, prišli by sme na hrad. Majestátny Dobrovodský hrad pochádza z 13. storočia. Bol postavený ako strážny hrad v blízkosti prechádzajúcej českej ceste. Aj keď dnes sú z neho len ruiny, v okolitej krajine pôsobí veľmi pekne. My pokračujeme vpravo od kostola a ideme stále po asfaltke popod hrad. Cesta nás vedie zvlneným terénom v nádhernom bukovom lese.

Z Brezovej do Hradišťa

Po križovatke s červenou si treba dať pozor na rozkopanú lesnú cestu. Ťažia tu totiž drevo. V záverečnom prudkom zjazde sa dostávame na vedľajšiu asfaltku v Brezovej pod Bradlom. Odbočíme na hlavnú cestu doľava a po niekoľko sto metroch zastavujeme pri železničnej stanici na občerstvenie. Tradičnú polievku však nemajú, a tak si dávam šalát s kuracím mäsom. Jedlo je chutné a je ho dosť veľa, až sa bojím, že mi bude ťažko pri opätovnom stúpaní do kopcov. Chvíľu ešte posedíme a vychutnávame atmošku. Nakoniec sa vydávame po hlavnej ceste smer Hradište pod Vrátnom. V centre obce pri zákrute vľavo opúšťame cestu a ideme po žltej značke bočnou uličkou. Tu nám cestári natiahli kus nového asfaltu, a tak to obchádzame po tráve.

Dve horárne

Ďalej stúpame popri lúkach, neskôr lesom až prídeme na lesnú asfaltku. Stálym miernym stúpaním po žltej sa dostaneme až k horárni Suchánka, pri ktorej stojí poľný kríž. Mal by sa tu nachádzať aj prameň pitnej vody, ale keďže máme svoje zásoby, pokračujeme ďalej a na rázcestí odbočíme doprava. Krásnym dlhým zjazdom sa dostaneme do údolia Rakovej. Popri doline tohto potôčika prechádza hlavná cesta spájajúca Trstín s Jablonicou na Záhorí. My však ešte pred horárňou odbočíme doľava a najskôr po červenej značke, potom doprava po asfaltovej ceste, vystúpime na známu usadlosť Cerová, kde kedysi bývala horáreň. Dopíjame poslednú vodu a zjazdom po lesnej asfaltovej ceste, cez gaštanovú alej prichádzame na Prekážku, na križovatku s hlavnou cestou. Odtiaľto pokračujeme doľava a do Naháča je to už len na skok.

Text: Jozef Belica, Foto: Marek Boháček