O tajomnom Komberku a krasových jamách

Zaujímavé fenomény krasovej krajiny – takzvané závrty, alebo aj krasové jamy môžete nájsť na vrchu Komberek, ktorý je okrem iného opradený aj rôznymi legendami. Vrch je súčasťou Kuchynsko-orešanského krasu.

Komberek (Kŕč) 409 m. n. m, sa nachádza pri malokarpatskej obci Horné Orešany – časti Majdánske. Je charakteristický strmými svahmi a to zo severu, východu a západu. Vrch je tvorený krasovou plošinou, kde sa nachádza niekoľko desiatok závrtov (prepadlísk). Závrty sú akoby odvodňovače krasových plošín, cez ktoré sa voda dostáva do podzemia. Najväčší z nich dosahuje hĺbky 13 metrov a je široký cez 27 metrov. Na krasovú plošinu najrýchlejšie vystúpite, keď budete pokračovať od Chaty Majdán asfaltkou popri potoku, kde v ostrej zákrute nájdete po ľavej strane vo svahu akoby garáž (inak tu majú lesníci chladničku na stromčeky). Nad objektom sa nachádza dolinka, ktorou sa dostanete priamo na plošinu.

Názov vrchu pochádza z nemčiny a dali mu ho pravdepodobne Nemci, ktorí osídľovali toto územie po vyplienení slovenského obyvateľstva Turkami. Po Orešanoch sa už od nepamäti rozpráva, že na Komberku žili nejakí „Strapkári“. Boli to ľudia, ktorí nosili nohavice do zvonu a na koncoch ich mali rozstrapkané – preto Strapkári. Údajne chodili cez obrovské závrty do podzemia a odtiaľ vynášali kryštál a aj zlato. Títo Strapkári boli z dolného Rakúska a tam aj svoje poklady ďalej posielali pravdepodobne na kráľovské dvory. Vyťažené minerály slúžili ako výplň do lustrov.  Podľa legendy prespávali v obci Lošonec.

Nevieme, čo je na tejto legende pravdy, ale časť závrtov bola ľudmi využívaná na výrobu vápna. Ide o tzv. vápenné jamy, kde sa vypálil vápenec, ktorý sa roztĺkol na prášok, následne sa zalial vodou a vápno tu dlhšiu dobu zrelo. Nájdete ich veľmi jednoducho. V ich okolí sa nachádza halda tvorená popolom a akousi struskou.

Predpokladá sa, že pod závrtmi sa nachádzajú voľné jaskynné priestory. To podnietilo jaskyniarov už v minulosti na sondážne práce v závrtoch. Prvý, nám známy prieskum jaskýň tu po prvej svetovej vojne vykonali Imrich Vajsábel s Jánom Baničom, ktorí sa neskôr stali objaviteľmi jaskyne Driny. Išlo o menšiu puklinovú jaskyňu nachádzajúcu sa na severnom svahu. Rozšírená puklina v podobe kanálu po dĺžke 8 metrov tu mala ústiť do širokej siene (5x3 m), z nej mala puklina pokračovať asi 30 metrov, kde sa končí upchatá hlinou. Už vtedy tu našli zhrdzavené pilníky, čo svedčalo o živej činnosti hľadačov pokladov. Pracovali tu aj v lievikovitom závrte, neďaleko tejto jaskyne, kde sa údajne strácala voda a dostali sa tu do malej jaskynky.

Presne 14.7.1962 tu začala pôsobiť novovznikajúca jaskyniarska skupina pod vedením Pavla Nemčeka, ktorú tvorili členovia Leonard, Urban a František Nemčekovci, Jozef Nídel, Emil Kulíšek a jedenásťročný syn Pavla  - Ľubomír. Začali tu pracovať na závrte, ktorý pomenovali Strapek a podľa neho i celú jaskyniarsku skupinu, ktorú až neskôr premenovali na O.S. Dolné Orešany. Názov závrtu Strapek odvodili od spomenutej legendy. Po chvíli kopania sa dostali k starej výdreve, kde za zúženým otvorom našli lopatu a o niečo nižšie mužskú topánku a vedro. Mohlo sa jednať o lievikovitý závrt v ktorom pracovali Imrich Vajsábel a Ján Banič, pretože tu našli spomínanú výdrevu a pri závrte sa nachádza ryha cez ktorú v minulosti do závrtu tiekla voda. Jaskyňa mala vtedy hĺbku 12 metrov. A jej mapa sa nachádza v múzeu jaskyniarstva.

Pri rozširovacích prácach však prišlo k zavaleniu závrtu. Jaskyniari z OS Dolné Orešany tu pracovali až do konca osemdesiatich rokov minulého storočia.

Aktuálne perspektívy sa črtajú po realizácii geofyzikálneho prieskumu, ktoré napovedajú, že pod závrtmi sa naozaj nachádzajú voľné dutiny s možnosťou objavu jaskynných priestorov. Výskum vykonávali geofyzici z Prírodovedeckej fakulty UK v roku 2012 za pomoci jaskyniarov zo Speleoklubu Trnava. V súčasnosti však jaskyniari nemajú kapacity na otvorenie závrtov.

O tajomstvách Komberku sme v minulosti porozprávali aj redaktorke Trnavského hlasu Darine Kvetanovej.

Použitá literatúra:

Dr. Droppa a kol., Sprievodca Slovakotouru – Kras a jaskyne Malých Karpát, 1955

Denník Pavla Nemčeka

Technické denníky OS Dolné Orešany.

Alexander Lačný | 23. 3. 2014 19:57 | Jaskyniarstvo