Sklená Huta

Prístrešok na križovatke turistických ciest (žltá, modrá). Vedľa prístrešku sa nachádza krásna lúčka so starými ovocnými stromami. Povedľa sa nachádza zachytený vodný prameň (zdroj). V prístrešku sa nachádzajú informačné tabule venujúce sa úzkorozchodnej železničke, histórii Sklenej Huty a aj o huncokároch. Oplatí sa prečitať a aj výhľady na lúku sú tu prekrasne. 

O Sklenej Hute sa dá dočítať i toto:

Mestečko Ompitál charakterizuje popri sedliakoch, želiaroch a hofleroch, ktorí väčšiu časť roku pracovali vonku na poli alebo sa venovali vinohradníctvu a vinárstvu, aj záujem o manufaktúrnu výrobu. Prvou investíciou zemepána v tejto oblasti a tomto obore bola výroba skla v chotári Ompitála, v časti Porei, ktorá je vzdialená od mestečka asi päť kilometrov.

Panstvo nazvala tento sklársky podnik Sklená Huta. V prvej fáze sa na tomto mieste vyrábalo sklo už v roku 1670. Prameňom k prvotnej fáze prevádzky sklárne je zmluva o prenájme sklárne, ktorá bola uzavretá medzi vdovou Eleonórou Harrachovou /vdova po Mikulášovi IV. Pálfym/ a trnavským mešťanom Jurajom Bauerom zo dňa 1. decembra 1679, a to na tri roky.

Niektoré zaujímavé veci z prekladu zmluvy o prenájme:

“Nájomca najíma hutu na tri roky a zaväzuje sa zaplatiť červenokamenskému panstvu každoročne 300 zlatých v hotovosti, ďalej dodať 5.000 ks sklených zrkadiel a 5.000 ks sklených obločných tabúľ.

K prevádzke huty grófka poskytne 12 mocných volov a dva okované vozy. Nájomca je oprávnený tri roky nájmu sekať mäso, merať víno a pivo. Dostane aj potrebný dobytok so 6 dojnicami a 30 ovcami, ktoré môže pásť. Tento dobytok dáva nájomca pre obživu zamestnancov sklárne. Okrem toho môže chovať aj 15 svíň.

Grófka je povinná obstarať nájomcovi potrebný piesok na výrobu skla a opraviť poškodené cesty. Nájomca môže rovinu pri hute premeniť na lúku, ktorá bude navždy tvoriť príslušenstvo huty.

Škody spôsobené požiarom, nezavinené nájomníkom alebo podriadeným personálom, znáša panstvo, v opačnom prípade škody znáša nájomník.”

Čo k tej zmluve dodať – pamätali na tú dobu skoro na všetko.

Začiatkom 18.storočia sa huta rozrástla, zväčšila výrobu a odbyt. Zachovalé hospodárske zväzky písomností v archíve červenokamenského panstva, ktoré sa nachádzajú v Slovenskom Národnom archíve, ako aj Ompitálska matrika narodených, sobášených a zomrelých, svedčia o tom, že v posledných rokoch činnosti Huty, a to do roku 1749, tam žilo 150 ľudí. Z toho matriky uvádzajú 140 katolíkov a 10 evanjelikov.

Továreň skončila s výrobou skla presne 24. apríla 1749, keď si červenokamenské panstvo rozdelili približne na polovicu bratia Ján a Karol Pálfyovci. Skláreň pripadla Jánovi a ten nemal záujem ju naďalej prevádzkovať a ukončil jej činnosť.

Neskôr Juraj Fándly vo svojich “Dejinách Ompitála” upresňuje príčinu zániku sklárne. Skláreň, ktorá mala vo výrobnom sortimente výrobu obločného skla a liate fľaše, skončila s výrobou, vraj pre škody, ktoré spôsobovala lesnej zveri. Píše tiež, že Ján Pálfy zrušil skláreň pre jej nerentabilnosť, ktorú zapríčinili lúpežní zbojníci.

Na mieste kde stála kedysi skláreň, zriadili neskôr horáreň, ktorej okrsok nazývali “Hutársky okrsok”. A do dnešnej doby neprežila ani táto.

Azda treba povedať, že Sklená Huta bola na svoju dobu zaujímavou stavbou i “fabrikou”, len je smutné, že z tejto pamiatky nezostalo nič, len zopár múzejných exponátov a prázdna lúka s menom Sklená Huta.

Z knihy Ompitálska Sklená Huta vybral Ľ. Kardoš

Zdroj: http://aladin.elf.stuba.sk/~soula/mkd/md08-08.htm