MaleKarpaty.com
Tip: Pridajte obsah na malekarpaty.com a odmeníme vás pekným darčekom.

Jaskyňa v blízkosti Orešian, kde sa stále niečo deje...

Korozívny závrt pod názvom Orešanská sonda sa nachádza 200 m na sz. od občasnej vyvieračky neďaleko Rybárne (Kuchynsko-orešanský kras) na Dlhom vrchu. O závrte sa už vedelo pravdepodobne dlhšie, pretože už starší členovia jaskyniari spomínajú tento závrt.

Jaskyňa v blízkosti Orešian, kde sa stále niečo deje...

Práce na závrte začínajú 6.11.2004, keď lokalitu navštevuje M. Lackovič a ešte raz prútikuje možne voľné priestory. Výkopové práce na lokalite začínajú 20.11.2004, kde v zložení A. Lačný, M. Kočkovský a P. Neština  odkrývame prvé vrstvy hliny, ílu a kamenných blokov (Obr. 1). V hĺbke 10 m sa nám začínajú otvárať voľnejšie priestory a 15.9.2005 sa nám darí preniknúť do voľných častí. Ako prvému sa to podarilo P. Halenárovi po rozšírení plazivky, za ktorou prenikol do voľnejších priestorov, ktoré sme už dlhšie videli, no nikdy sa nám tam nepodarilo preplaziť. Celkovo bolo objavených asi 15  metrov nových priestorov, ktoré vedú k vyvieračke (Lačný, 2005). Chodbička končila sienkou s peknou kvapľovou výzdobou výšky 2,5 m a šírky cca. 2 metre (Obr. 2). Pre ďalší postup bola výhoda tohto priestoru, pretože sme mali kam ukladať vyťažený materiál. Hneď po objave sme začali realizovať sondážne práce do hĺbky v objavenej sienke. Indíciou boli vymyté kamene na jej dne. Naša predstava, ktorá sa aj neskôr potvrdila geofyzikálnym a geologickým prieskumom bola, že závrt leží na zlomovej poruche SZ-JV smeru (Lačný, 2011, 2012). Kde na jv. od závrtu leží vyvieračka a na sz. tri menšie závrty. Cieľom od začiatku prieskumu bolo dostať sa do tohto systému.  Do konca roka 2005 a následne do polovice roka 2006 prebiehali na dne sienky výkopové práce. Zahĺbili sme sa tu asi do hĺbky 2,5 m. Nestabilné časti bolo potrebné pažiť drevom. Priestor na kopanie sa postupne zužoval a na dne bolo málo vzduchu. To boli asi hlavné dôvody, prečo sa práce stávali menej atraktívnymi a my sme sa začali venovať iným lokalitám. K výraznej komplikácii prichádza začiatkom marca 2008, kedy sa zosunula celá časť výdrevy, ktorá spájala povrch s objavenými časťami jaskyne. Jaskyňa prakticky zanikla. To bol moment, kedy sme si položili otázku, či ešte vôbec niekedy uvidíme voľné priestory jaskyne...

Nakoniec sa však odhodlávame voľné priestory spriechodniť, no poučení z minulosti, namiesto výdrevy budeme pažiť úvodné časti do hĺbky 5,5 m betónovými skružami, ktoré nám pomohol zakúpiť Obecný úrad Horné Orešany. Čistenie priestorov a osadenie skruží sa za pomoci jaskyniarov z okolitých jaskyniarskych skupín realizovalo počas jaskyniarskeho zrazu Majdán-Jágerka 2008. Po tejto akcii nasledovalo kompletné dočisťovanie asi 7 m hlbokej studne pod skružami. To trvalo sporadicky takmer 3 roky. Na jar 2011 sme opäť vo voľných priestoroch jaskyne. Po overení situácie v sienke zisťujeme, že aj v spodná výdreva v najhlbších častiach je čiastočne zasypaná. Rozhodujeme sa preto, kam sústredíme naše ďalšie práce. Či budeme kopať stále vertikálne pod studňou, alebo začneme opäť pracovať v sienke. Prvá alternatíva sa nám pozdáva schodnejšia, pretože vedrá budeme ťažiť vertikálne na povrch bez medziskládky. V auguste 2013 sme tu vykonali pracovnú akciu, kde sme zistili, že priestor pod komínom sa zužuje do veľmi úzkych častí. Zostala nám už iba posledná alternatíva, teda opäť začať práce v najhbšom mieste jaskyne – objavenej sienke z roku 2005. Na úvod bolo potrebné vyriešiť zopár prekážok. Prvou bola nedostatočná cirkulácia vzduchu a s tým spojené bolesti hlavy a zadýchavanie. To sme vyriešili gumoplastovou rúrou vedúcou až na povrch, na ktorej dolnom konci je umiestnený kúpeľňový ventilátor, ktorý odsáva vydýchaný vzduch. Čerstvý vzduch prichádza cirkuláciou prirodzene z povrchu. Ďalším problémom bol obrovský zával nad miestom výkopov. Vyriešili sme to montážou masívnych oceľových konzol do pevnej skaly a umiestnením karirohože nad konzoly. Posledným problémom bolo, že sme museli opäť  pažiť minimálne jednu nestabilnú stranu sondy. Uvedomili sme si, že na takéto práce a najmä transport materiálu až na povrch komplikovanými plazivkami nemáme dostatok ľudí. Zvolili sme preto spoluprácu s J. Halamom (Speleoklub Minotaurus) a aj M. Velšmidom (OS Plavecké Podhradie). Okrem nich nám aktívne pomáhajú aj iní členovia OS Plavecké Podhradie a čiastočne aj Speleo Bratislava a to najmä počas jaskyniarskych zrazov.

Začali sme tak neľahkú púť v závalových častiach, kde pažíme sondu impregnovanými doskami a lešenárskymi trúbkami. Dve časti sondy sú v pevnom masíve, jedna časť sa paží a jedna je, zdá sa stabilný zával. Ťažba je realizovaná systémom lanoviek až ku studni (Obr.3), odkiaľ elektrický vrátok ťahá väčšie vedro až na povrch (Obr. 4).

V auguste 2015 sme dosiahli hĺbku 20 m. Na dne sondy sa nachádzajú po celom profile už iba čisté, vodou vymyté balvany. Prievan zatiaľ nie je citeľný. Bude zaujímavé sledovať v akých intervaloch a v akých ročných obdobiach sa sem dostáva voda. Zatiaľ sme ju tu nezaznamenali. Práve voda nás môže priviesť k voľnejším priestorom. Iba občasné zatápanie nám nebude robiť problém vo výkopových prácach. Nevieme odhadnúť, koľko kubíkov bude potrebné ešte vyťažiť, no najdôležitejšie technické otázky sme vo vzťahu k zabezpečení sondy už vyriešili. Od objavu voľných priestorov uplynie na jeseň roku 2015 desať rokov. Je dobré preto bilancovať našu aktivitu na lokalite. Orešanská sonda má v súčasnosti dĺžku 33metrov a je hlboká 20 metrov (Obr. 5). Od započatia výkopových prác tu bolo realizovaných 83 pracovných akcií, nie vždy postupových, keďže časti jaskyne sme museli ešte raz znova odkopať. Aj napriek tomu je Orešanská sonda po Havranickej jaskyni dôležitou jaskyňou skupiny z pohľadu speleologického výskumu a odpracovaných akcií. Už čoskoro by nás mohla obdarovať aspoň skromnejším objavom. 

Krátke video, ako sa kope na dne závrtu v hĺbke 20m, kde očakávame voľné priestory:

      

 

Použitá literatúra:

Lačný, A., 2005: Orešanská sonda. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, 36, 4, 34-35.

Lačný, A., 2011: Príspevok ku genéze krasu a jaskýň v Dlhom vrchu. (Kuchynsko-orešanský kras, Malé Kapraty). Slovenský kras, 49/1, 57-76.

Lačný, A., 2012: Kuchynsko-orešanský kras (geológia, tektonika, hydrogeológia), diplomová práca, PrifUK, 1-85.

 

 

 

17-jaskyna-v-blizkosti-oresian,-kde-sa-stale-nieco-deje-17556721.jpg 17-jaskyna-v-blizkosti-oresian,-kde-sa-stale-nieco-deje-21274735.jpg 17-jaskyna-v-blizkosti-oresian,-kde-sa-stale-nieco-deje-85942150.jpg 17-jaskyna-v-blizkosti-oresian,-kde-sa-stale-nieco-deje-90796406.jpg 17-jaskyna-v-blizkosti-oresian,-kde-sa-stale-nieco-deje-66745626.jpg

Alexander Lačný | 8. 9. 2015 11:07 | Jaskyniarstvo

pošli na vybrali.sme.sk

naucnetabule.skSpeleoškolaVýškaritrnavskyhlas.sk

 
malekarpaty.com facebook google rss

Fotogaléria

Odkazy

Facebook

43-slavnostne-otvorenie-nch-majdan-75283546.jpg43-slavnostne-otvorenie-nch-majdan-22084195.jpg43-slavnostne-otvorenie-nch-majdan-18492835.jpg43-slavnostne-otvorenie-nch-majdan-5388046.jpg43-slavnostne-otvorenie-nch-majdan-23803701.jpg43-slavnostne-otvorenie-nch-majdan-28879397.jpg
© 2018 MaleKarpaty.com, Alexander Lačný | TOPlist